Vážený pán Hríb,

Autor: Monika Fandliová | 10.2.2014 o 21:21 | (upravené 10.2.2014 o 21:31) Karma článku: 8,32 | Prečítané:  2164x

rešpektujem Váš pohľad na vec a dovolím si zareagovať. Z názvu a z toho, čo ste napísali, mám dojem, že nazeráte na problém zákonného definovania manželstva a legalizácie vzťahov homosexuálov „demokraticky“ - ak sa pozeráme na demokraciu ako na spôsob vládnutia, kde rozhoduje väčšina, pričom má byť vo svojom rozhodovaní obmedzená právami menšiny. V takomto nazeraní a posudzovaní tejto citlivej témy z tohto uhla pohľadu však vidím veľké oklamanie. Rozmýšľajme o tom spolu.

Ad: Štefan Hríb, editorial „Väčšina a jej výzva“, In: .týždeň 7/2014

http://www.tyzden.sk/casopis/2014/7/vacsina-a-jej-vyzva.html

Slovenská republika je v našej ústave definovaná ako právny štát. Právny štát možno čo najjednoduchšie vysvetliť tak, že je to štát, v ktorom „vládne právo“. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naproti tomu každý občan môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Spoločnosť ako taká je veľmi rozmanitá, má bohatú štruktúru, existujú v nej rôzne potreby, rôzne záujmy, ktoré nemusia byť, a často ani nie sú, vo vzájomnom súlade. Dochádza tu k stretu záujmov. Aby však spoločnosť mohla „prežiť“, musí ju niečo integrovať, spájať. Musia v nej existovať určité pravidlá, určité hranice, normy, ktoré by chránili pre ňu dôležité hodnoty. A takýmito pravidlami sú v právnom štáte hlavne právne normy, ale v spoločnosti pôsobia aj iné systémy noriem ako sú napr. morálka, zvyky, obyčaje, náboženstvo, tradície a podobne.

Právo ako také má viacero funkcii, ale chcela by som sa v tejto súvislosti zamerať len na jednu. Právo je vyjadrením dôležitých hodnôt spoločnosti a zároveň aj prostriedkom ich ochrany. Myslím si, že práve toto je to „kľúčové miesto“ v celom probléme legálnej úpravy „rôznych“ vzťahov a jeho prehliadanie alebo zlé pochopenie vedie k mysleniu, ktoré má v sebe veľký manipulatívny potenciál.

Sú vôbec „homo“ požiadavky legitímne? Nevyvíja sa na spoločnosť hrubý nátlak, aby prijala za svoju hodnotu niečo, čo v skutočnosti za hodnotu prijať nechce? Nejde tu o násilnú snahu ignorovať, či preskočiť ten „krok“, aby sa spoločnosť najskôr zhodla na tom, či je TO či ONO pre spoločnosť cenné? Nie je to arogantné prezentovať a presadzovať niečo ako „uznávanú hodnotu“, pričom sa ešte ani nedosiahol konsenzus o tom, či to vôbec nejaká hodnota pre spoločnosť je?

Celý trestný zákon je postavený na definovaní skutkových podstát činov, ktoré sa považujú za deštruktívne, škodlivé, nebezpečné, a ktoré ohrozujú práve tie hodnoty, ktoré spoločnosť považuje za dôležité, ktoré uprednostňuje a chráni. Manželstvo, rodinu, deti nevynímajúc. A preto sa znova pýtam: „Sú vôbec „homo“ požiadavky legitímne?“ Sú opodstatnené? Ide tu o diskrimináciu a porušovanie práv alebo o konanie, ktoré je v ostrom rozpore s najdôležitejšími hodnotami spoločnosti?

Je to snáď NELÁSKA, keď sa snažíme obmedziť ľudí v ich deštruktívnom a žiadostivom správaní pre ochranu a dobro druhých? Nie je to naopak LÁSKA, ktorá sa obetuje?

Nenechajme sa „prevrátiť“ naopak.

Monika Fandliová, Bratislava, 10.2.2014

PS: Čo je to podľa Vás „predpotopná“ rodina?

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne mapy zhltli ďalšie státisíce, nevedno za čo

Ministerstvo dopravy si dalo za státisíce eur vypracovať analýzu, no zatiaľ ju nezverejnilo.

TECH

Prečo vznikla menopauza? Babičky sa delili o jedlo s celou rodinou

Ak má kosatka mláďatá vo vyššom veku, je možné že neprežijú.

TECH

Ako sa pravdou stalo najviac páčikov na internete

Falošné správy a moderná propaganda pomohli stvoriť populistov.


Už ste čítali?